Monika ZbínováO pár dní sa skončia najakčnejšie prázdniny v mojom živote. Hoci už nechodím do školy, ale mala by som snažím sa poctivo pracovať, cítila som potrebu na dlhší čas vypnúť. Minulý rok som okrem táborov bola len 4 dni v Nórsku, takže pracovný kolotoč som už zvládala z posledných síl.
Kým začiatok prázdnin patril Londýnu a stred letným táborom, kde som sa hrala na šéfku, koniec (22. – 26. 8.) sme prežili v Ríme. My = ja, Di a jej Danko, a nakoniec náš šarmantný sprievodca Miško. Život v Taliansku sa mu už blíži ku koncu, a preto sme využili poslednú šancu ísť ho navštíviť.
Leteli sme klasicky s Ryanairom na Rome Ciampino. Malé letisko, ale páčilo sa mi, že dostať sa z neho do mesta bolo dosť lacné, nie ako napr. v Londýne alebo Paríži, kde si treba zaplatiť drahý bus. Tu sme sa za euro dvadsať odviezli k najbližšiemu metru a tam sme si už kúpili týždenný lístok na celú rímsku dopravu, ktorý vyšiel len na nejakých 24 €. Na druhej strane doprava v Ríme nie je taká premakaná – opäť som musela porovnávať s Londýnom, keďže som ho mala v čerstvej pamäti: tam je omnoho hustejšia sieť metra (v Ríme len 2 linky), busy chodia častejšie a viac spájajú dôležité časti centra.
V stredu sme stihli skočiť do mesta na najlepšiu zmrzlinu na svete (alebo teda minimálne v Ríme), kde jahodová chutí ako jahody a pistáciová ako pistácie. Štvrtok sme venovali kresťanskému Rímu – pozreli sme si 3 veľké baziliky a Koloseum a večer sme zašli na výbornú pizzu. Pri ceste naspäť sme boli takmer účastní tragédie, keď mladý Čech skočil z mosta. Piatok nás čakal antický Rím – Panteón, Fontána Di Trevi, káva za 5 eur (:D) a na záver dňa chvíľka pri mori (z centra sa dá byť pri mori vlakom asi za 3/4 hodiny).
V sobotu nás po Vatikáne sprevádzal slovenský veľvyslanec pri Svätej Stolici a pridala sa k nám aj nová talianska pani konzulka. Mohli sme si pozrieť (bežným smrteľníkom neprístupné) Vatikánske záhrady, prešli sme Vatikánske múzeá a na záver Baziliku sv. Petra (ešte aj tam sme vchádzali VIP vstupom pre veľvyslancov :). Večer sme si urobili sangriu, nahodili sa do šiat (len ženské, samozrejme) a užívali si poslednú pohodičku na terase. Nedeľa nás už naladila cestovne, veď len počítajte: z domu sme vychádzali o 13.07 a domov (do Beluše) som sa vrátila 22.37.
Rím bol fajn. Nie je tam časový posun, platí sa eurami, autá jazdia vpravo. Skoro ako doma, len ten štandard života, bývania a hlavne stravovania je tam na omnoho vyššej úrovni. Veľká škoda, že každý deň boli 35-stupňové horúčavy, keby bolo o 10 stupňov menej, určite by som si ho užila omnoho viac, toľko by som nefrflala a nevliekla sa ako z pomocnej školy.
Už teraz som zvedavá, kam sa vyberiem najbližšie. Ak všetko vyjde ako má, vidím to na Amsterdam a na Ameriku :).
