Monika ZbínováExistujú slová a existujú Slová. Také, ktoré keď povieme alebo počujeme, svet sa stane o kúsok lepším. Včera v noci (keď som už ležala v posteli), po večeri strávenom s priateľmi, mi zrazu z tmy vystúpili tieto:
Mám ťa rád.
Láska má veľa podôb a mnoho stupňov intenzity. Od takej jednoduchej je mi s tebou dobre až po milujem ťa. Predsa mi to obyčajné mám ťa rád znie najlepšie. Dá sa využiť nielen medzi partnermi, ale aj medzi priateľmi.
Nie je problém povedať milujem tú pesničku, zbožňujem toho herca. Keď hovorím mám ťa rád, hovorím o sebe, odhaľujem svoje city. A to nie je vždy ľahké.
Chýbaš mi.
Včera nám chýbal do partie posledný člen. Napísal nám iba: Chýbate mi. A my sme vedeli, že to myslí vážne. Mohol povedať aj škoda, že nie som s vami alebo teším sa, keď sa znovu stretneme. Tie dve slová to však vyjadrujú tak perfektne, že už k tomu nebolo treba nič dodávať.
Prepáč.
Sila slová prepáč je prítomná práve vtedy, keď už za ním nič nenasleduje. Žiadne prepáč, ale…, žiadne prepáč, ja som si myslel… alebo dokonca prepáč, veď ty… Jednoduchým prepáč uznávame svoju chybu. Jedno slovo, ktoré veľakrát stačí na to, aby sa veci dali do poriadku.
Toto celé mohol byť len zápis do denníka. Ale chcela som sa o to podeliť. Mnohé veci, na ktoré som prišla, keď som o týchto troch formulkách premýšľala, sú ukryté len v mojom srdci. Každopádne, je to fajn pocit.
