Dan Brown: Pôvod

Dokážem milovať Boha preto, že mi dáva slobodu ho poprieť.

Tento známy výrok Rabíndranátha Thákura mi napadol niekedy počas čítania a asi neexistuje lepší citát, ktorým by som mohla uviesť jednu z najočakávanejších knižných noviniek roka.

Dan Brown je zlatá baňa pre kníhkupcov, skúsenejší starší brat pre konšpirátorov a nedosiahnuteľný vzor pre autorov turistických sprievodcov. Nikto nevie písať o umení tak, že to trhá rebríčky predaja kníh po celom svete, snáď len ten, kto tomu vie dodať tú správnu emóciu. A čo (okrem dohodovania sa o tom, či je lepší Messi alebo Ronaldo) dokáže vyburcovať tie najsilnejšie emócie?

No predsa náboženstvo, viera a cirkev.

Stvoril ma Boh, dozvedel sa ako dieťa, a jedného dňa budem naveky žiť v Božom kráľovstve. Kirsch vyhlásil pravý opak: Som náhodnou udalosťou vesmíru a onedlho budem mŕtvy.

To sú karty, s ktorými hral Dan Brown doteraz svoje partie. Štyri časti série trilerov s prof. Robertom Langdonom mu priniesli slávu autora bestsellerov, obrovskú základňu fanúšikov aj námety na ďalších 1359 kníh. Štyri časti série mu zároveň stačili na to, aby si uvedomil, že je načase prestať vykrádať samého seba a že ak nezmení recept, na toto menučko mu už nikto nebude chodiť.

Preto do svojej najnovšej knihy pridal poslednú ingredienciu, ktorá v tomto svete vyvoláva obrovské vášne.

Technológie.

Neveríte?

Len si spomeňte, čo vidíte prvé po zobudení a posledné pred spaním. Ak to nie je obrazovka vášho smartfónu, ste výnimka potvrdzujúca pravidlo. Nejde ale len o našu závislosť od mobilov, ktorú všetci vehementne popierame statusmi na Facebooku. Nejde len o tablety, s ktorými sa hrajú už batoľatá, nejde len o hracie konzoly, počítače a ďalšiu osobnú IT techniku. Existuje oveľa viac technológií, na ktoré sa spoliehame vo vede či zdravotníctve, lebo majú obrovský vplyv na kvalitu nášho života.

Barcelona – pohľad z Parc Guell

Pri Brownovi sme si zvykli na prepojenie náboženstva, vedy a umenia. Po Paríži, Washingtone, Ríme či Florencii sa tentoraz vybral do ďalších miest bohatých na umenie: Bilbao je sídlom nezvyčajného múzea moderného umenia (aj keď čo je pri modernom umení zvyčajné, všakáno), Barcelona je zase javiskom šialeného génia Gaudího.

Vo vašom svete klasického umenia sa dielo cení podľa toho, ako zručne ho umelec stvárni – to znamená, ako šikovne narába so štetcom na plátne alebo s dlátom v kameni. V modernom umení však pri majstrovskom diele ide skôr o nápad než o stvárnenie. Každý by mohol napríklad bez problémov zložiť štyridsaťpäťminútovú symfóniu, ktorá sa skladá iba z jedného akordu a z ticha, ale ten nápad mal až Yves Klein.

Guggenheimovo múzeum moderného umenia v Bilbau si pre celosvetovú prezentáciu svojho nového objavu vyberie futuristický miliardár Edmond Kirsch. Výrazná postava, v knihe dominujúca nad Langdonom, je akoby mixom toho najepšieho z Elona Muska, Steva Jobsa a Stephena Hawkinga (aj keď v knihe mu Musk len posiela autá ako bonboniéry).

Obsah Kirschovej prezentácie je taký kontroverzný, že má potenciál ovplyvniť nielen veriacich všetkých náboženstiev vo svete, ale prakticky každého človeka. Kirsch je natoľko zdvorilý, že ju predtým ukáže trom velikánom duchovného sveta – katolíckemu biskupovi, židovskému rabínovi a islamskému učencovi. Kým sa títo traja dohodnú, ako s šokujúcimi informáciami naložia (a 2/3 z nich záhadne zahynú), Edmond nezaháľa a pozve ľudí z celého sveta, aby si prišli naživo pozrieť, čo si pre nich pripravil.

Edmond Kirsch nie je prvý ateista v dejinách, ktorý hlása, že ,Boh je mŕtvy“, a nebude ani posledný. To, čo pán Kirsch objavil, sa bude zaiste rozoberať zo všetkých strán. Od počiatku času sa ľudský intelekt vyvíja a nie je mojou úlohou tomu vývoju brániť. Z môjho pohľadu však ešte nikdy nedošlo k intelektuálnemu posunu, ktorý by nezahŕňal Boha.

Lenže večer sa vôbec nevydarí, a tu už nastupuje na scénu náš kamarát Robert Langdon. Ten už nie je mladé ucho, ktoré sa naháňa za každou senzáciou. Aj do Bilbaa ho, podobne ako stovky ďalších ľudí, priviedla len Kirschova prezentácia, na ktorú dostal špeciálne pozvanie od svojho výnimočne nadaného študenta.

Rozhodne ale neprišiel potvrdiť známy výrok, že žiak neprekoná svojho učiteľa. Hneď pri vstupe do múzea dostane špeciálne slúchadlá, pomocou ktorých prehliadku pripravili každému hosťovi na mieru. Jeho osobný sprievodca Winston, vyjadrujúci sa na nerozoznanie od skutočného človeka (niečo ako Siri z roku 2050) sa tak stane ďalšou z hlavných postáv v príbehu a jeho neprítomnosť v niektorých pasážach vám bude ľúto.

Akčné trio doplní Ambra Vidalová, riaditeľka múzea a Edmondova priateľka. Nie, nie je to tak, ako si myslíte, Ambra je naozaj LEN jeho kamarátka, tá už má totiž onakvejšieho partnera, samého španielskeho princa! Plánovaný sobáš s budúcim kráľom Juliánom pripomína zásnuby princa Harryho s Megan Markle, keby bol Harry miesto šnupania vodky nosom dedičom trónu a Megan miesto hrania Rachel v Suits riaditeľkou jednej z najznámejších galérií na svete.

„Že som toho už odhalila príliš? A to sme ešte len cca na 15 % z 528-stranovej knihy! Nebojte sa, v prípade, že vás moderné umenie až tak nezaujíma a chcete vedieť, ako to dopadne s Kirschovou prezentáciou, onedlho sa dostanete do mojej ❤️ Barcelony.

Sagrada familia – pohľad zozadu

Dan Brown ma podplatil, aby som o jeho knihe napísala dobrú recenziu, a preto v nej spomenul aj štadión FC Barcelona. (Skoro) všetko ostatné sa už ale bude týkať Gaudího, veľkého Kirschovho inšpirátora. Hlavnú rolu bude hrať Sagrada Familia, no mrkneme sa aj do slávnej Casa Milá na ulici Passeig de Gràcia.

5 minút od nej sme bývali počas nášho septembrového výletu do Barcelony a práve Casa Milá bol prvý pohľad, ktorý sa nám naskytol po východe z metra. O to intenzívnejšie som prežívala dobrodružstvo v uličkách katalánskej metropoly.

Nejdem vás zdržovať opisom pamiatkoch spomenutých v knihe, aj keď ja som si v tomto prípade prišla na svoje. Na Kirschov objav, spočívajúci v odpovedi na otázku Odkiaľ smerujeme a kam kráčame si ale budete musieť počkať rovnako ako ja.

Už teraz sa teším na recenziu v nejakom normálnom kresťanskom médiu, ktorá zareaguje na ponúknuté vysvetlenie pôvodu sveta a človeka. Pretože hoci ide o románovú fikciu, je založená na reálnych, voľne dostupných a mnohými už načrtnutých faktoch a ponecháva veľký priestor na diskusiu.

Veľkým plusom je, že nejde o žiadne škandalózne konšpirácie typu či mal Ježiš ženu, ktoré moderného kresťana 21. storočia rozhodne nevyvedú z miery. Ale treba povedať aj B: pohľad na veriaceho človeka ako na ťuťka, presvedčeného o tom, že knihu Genezis treba brať doslovne a s nostalgiou spomína na časy, kedy bola Zem plochá a stredom vesmíru, je veľmi prvoplánový.

Ak sú zákony fyziky také mocné, že dokážu stvoriť život… kto stvoril tieto zákony?

Pohľad na vieru a náboženstvo v súvislosti s vedou je v knihe veľmi zaujímavý a verím, že bude predmetom mnohých diskusií. Sú to témy, ku ktorým bude musieť Cirkev zaujať stanovisko skôr či neskôr.

V darvinovskom zmysle náboženstvo, ktoré ignoruje vedecké fakty a odmieta zmeniť vieru, je ako ryba, ktorá uviazne vo vysychajúcom rybníku a odmieta sa prehodiť do hlbšej vody, lebo nechce uveriť, že svet sa zmenil.

Haha, akoby som zrazu písala recenziu na nejaký filozofický román, však? Nebojte sa, ak sa Brown niečo naučil, tak je to vyvážiť akčné vs. náučno-filozofické pasáže. Niekde to síce pôsobí trochu úsmevne – napr. pri vstupe do Sagrady sa v profesorovi automaticky spúšťa vnútorný sprievodca, hoci ich v tom čase po vonku naháňa kráľovská stráž – ale ak je to jediná vec, ktorú mu musíme odpustiť, tak nech.

Robert Landon je v. 5. časti Pôvod oveľa pokornejší, menej zbrklý, nešľahajú s ním hormóny a ani sa nesnaží o senzáciu za každú cenu. Dôležitejšie sú pre neho láska, priateľstvo a hľadanie pravdy pre svoj život.

A o to sa predsa snažíme všetci, nie?

„Je mi jasné,“ vravel Beña cestou, „že kresťanstvo môže prežiť v nadchádzajúcej ére vedy jediným spôsobom. Musíme prestať s odmietaním vedeckých objavov. Musíme prestať s odsudzovaním dokázateľných faktov. Musíme sa stať duchovným partnerom vedy, využívať našu ohromnú skúsenosť – tisícročia filozofie, osobného bádania, meditácie, sebaskúmania – ako pomoc, aby si ľudstvo vytvorilo morálny rámec a zabezpečilo, že prichádzajúce technológie nás zjednotia, osvietia a pozdvihnú… a nie že nás zničia.

Nikdy by som si nebola pomyslela, že dám raz knihe Dana Browna plné hodnotenie. Táto si ho zaslúžila a ak je vám blízke niečo z toho, čo som v tejto recenzii spomenula, Pôvod bude pre vás veľmi príjemný štart do nového čitateľského roku 2018.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

  • milovníkov Browna a španielskej kultúry
  • každého, koho zaujíma prepojenie umenia, viery a technológií
  • kto vie, čo je Siri

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

  • ste zarytí odporcovia Browna
  • ste konzervatívni veriaci
  • nemáte žiadny vzťah k technológiám
Dokážem milovať Boha preto, že mi dáva slobodu ho poprieť.
Tento známy výrok Rabíndranátha Thákura mi napadol niekedy počas čítania a asi neexistuje lepší citát, ktorým by som mohla uviesť jednu z najočakávanejších knižných noviniek roka. Dan Brown je zlatá baňa pre kníhkupcov, skúsenejší starší brat pre konšpirátorov a nedosiahnuteľný vzor pre autorov turistických sprievodcov. Nikto nevie písať o umení tak, že to trhá rebríčky predaja kníh po celom svete, snáď len ten, kto tomu vie dodať tú správnu emóciu. A čo (okrem dohodovania sa o tom, či je lepší Messi alebo Ronaldo) dokáže vyburcovať tie najsilnejšie emócie? No predsa náboženstvo, viera a cirkev. Stvoril ma Boh, dozvedel sa ako dieťa, a jedného dňa budem naveky žiť v Božom kráľovstve. Kirsch vyhlásil pravý opak: Som náhodnou udalosťou vesmíru a onedlho budem mŕtvy. To sú karty, s ktorými hral Dan Brown doteraz svoje partie. Štyri časti série trilerov s prof. Robertom Langdonom mu priniesli slávu autora bestsellerov, obrovskú základňu fanúšikov aj námety na ďalších 1359 kníh. Štyri časti série mu zároveň stačili na to, aby si uvedomil, že je načase prestať vykrádať samého seba a že ak nezmení recept, na toto menučko mu už nikto nebude chodiť. Preto do svojej najnovšej knihy pridal poslednú ingredienciu, ktorá v tomto svete vyvoláva obrovské vášne. Technológie. Neveríte? Len si spomeňte, čo vidíte prvé po zobudení a posledné pred spaním. Ak to nie je obrazovka vášho smartfónu, ste výnimka potvrdzujúca pravidlo. Nejde ale len o našu závislosť od mobilov, ktorú všetci vehementne popierame statusmi na Facebooku. Nejde len o tablety, s ktorými sa hrajú už batoľatá, nejde len o hracie konzoly, počítače a ďalšiu osobnú IT techniku. Existuje oveľa viac technológií, na ktoré sa spoliehame vo vede či zdravotníctve, lebo majú obrovský vplyv na kvalitu nášho života. Barcelona - pohľad z Parc Guell Pri Brownovi sme si zvykli na prepojenie náboženstva, vedy a umenia. Po Paríži, Washingtone, Ríme či Florencii sa tentoraz vybral do ďalších miest bohatých na umenie: Bilbao je sídlom nezvyčajného múzea moderného umenia (aj keď čo je pri modernom umení zvyčajné, všakáno), Barcelona je zase javiskom šialeného génia Gaudího. Vo vašom svete klasického umenia sa dielo cení podľa toho, ako zručne ho umelec stvárni – to znamená, ako šikovne narába so štetcom na plátne alebo s dlátom v kameni. V modernom umení však pri majstrovskom diele ide skôr o nápad než o stvárnenie. Každý by mohol napríklad bez problémov zložiť štyridsaťpäťminútovú symfóniu, ktorá sa skladá iba z jedného akordu a z ticha, ale ten nápad mal až Yves Klein. Guggenheimovo múzeum moderného umenia v Bilbau si pre celosvetovú prezentáciu svojho nového objavu vyberie futuristický miliardár Edmond Kirsch. Výrazná postava, v knihe dominujúca nad Langdonom, je akoby mixom toho najepšieho z Elona Muska, Steva Jobsa a Stephena Hawkinga (aj keď v knihe mu Musk len posiela autá ako bonboniéry). Obsah Kirschovej prezentácie je taký kontroverzný, že má potenciál ovplyvniť nielen veriacich všetkých náboženstiev vo svete, ale prakticky každého človeka. Kirsch je natoľko zdvorilý, že ju predtým…
Téma - 10
Dej - 10
Postavy - 8.5
Štýl - 8

9.1

9

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*