Monika Zbínová
Súbor poviedok pražského nemeckého spisovateľa židovského pôvodu Franza Kafku (1883 – 1924) obsahuje približne tú časť jeho diela, ktorá vyšla ešte počas jeho života, a teda to, čo autor sám pripravil do tlače.
Všetky ostatné prózy (Amerika, Proces, Zámok – okrem poslednej menovanej mám všetko prečítané, Zámok mám rozčítaný) ostali torzom a boli vydané až po jeho smrti.
Avšak práve tieto prózy predstavujú zrejme v najrôznejšej podobe rozsah a umelecké napätie Kafkovej tvorby. Sú to milníky na krátkej ceste, ktorá mu bola vymeraná a ktorou sa jeho umenie uberalo. Sú príznačné pre Kafkove špecifické vnímanie a stvárnenie sveta a života. Sú vzácne aj preto, lebo Kafka väčšinu svojich raných próz spálil.
Nachádzajú sa tu aj vývojovo a umelecky významné poviedky Ortieľ (1915) a Premena (1916), či V trestaneckej kolónii (1919).
1 comment
Keď som nedávno čítala Kafkovu Premenu, zo začiatku som mala pocit, že sa budem viac smiať ako zamýšľať. Ale keď spomedzi riadky začalo vystupovať všetko, čo tam autor poskrýval, už som sa premýšľaniu nevyhla. Áno, napriek neuveriteľnosti takejto premeny, stáva sa. Odvtedy každé ráno skontrolujem v zrkadle, či som to ešte stále ja, či idem svojou cestou.