A už viem aj prečo. Po prečítaní prvých kapitol knihy počas jedného lenivého medzivianočného dňa mi bolo jasné, že nepôjdem spať, kým tú knihu nedočítam.
Začína sa úplne in medias res: večernú dovolenkovú idylku naruší vzťahová paranoja. Raphael sa pýta svojej snúbenice Anny, či mu niečo netají. Lenže kto klope, tomu otvoria, aj keby mal vyvaliť dvere. Aj Anna, ktorá je ako detská pediatrička vzorom poctivej občianky, má v skrini svojich kostlivcov. Dokonca takmer presne: ukáže totiž Raphaelovi 1 fotku 3 obhorených tiel so 4 slovami:
„Toto som urobila ja.“
Kým sa Raphael spamätá, Anna je preč. Úplne logicky sa ju predsa len vydá hľadať, nielen že všetko sa dá predsa vysvetliť, ale keď na to príde, ľudia dokážu spáchať zlé veci z rôznych dôvodov, nielen preto, že majú čiernu dušu. Lenže Anna zmizne, nie z ohľaduplnosti k Raphaelovým citom, ale podľa všetkého ju unesú – len niekoľko hodín po tom, čo povie tie hrôzostrašné slová.
Raphael je už otcom malého Thea, ktorého mu príležitostne stráži sused Caradec, policajt vo výslužbe s citom pre umenie, ale ďalšie dieťa sa na neho teší v Anninom brušku. O dôvod viac dať nabok všetky divné pocity a urobiť všetko pre jej záchranu. Najmä keď zistí, že Anna nie je páchateľka, ale obeť sériového vraha a žije pod cudzou identitou v Paríži, hoci pochádza z New Yorku.
Pátranie ho zavedie až za oceán a pravidelne sa v ňom budú striedať ľudia ochotní pomôcť s tými, ktorí mu budú hádzať polená pod nohy. 300 strán pátrania uplynie ako voda, kapitoly rozdelene na menšie úseky skončia vždy na mieste, odkiaľ budete chcieť pokračovať ďalej.
Špecialitkou trileru je fakt, že hlavná postava je spisovateľ (aktuálne v kríze). Preto k pátraniu nepristupuje napodobňujúc profesionálnych vyšetrovateľov, ale postavy v Anninom príbehu mu pripomínajú postavy z rozpísanej knihy. Na radu Caradeca teda odkrýva jeho zápletku podobne ako sa nechá unášať postavami vo vlastných knihách, ktoré si niekedy tiež začnú žiť svojím životom – stačí ich len sledovať. Podobné paralely nájdeme v celej knihe.
Nepísal som, žil som. Výchova dieťaťa a zamilovanosť ma vrhli do skutočného života a uvedomil som si, že fikcia na ňom príliš dlho parazitovala. Vďaka písaniu sa mi podarilo stotožniť s rozličnými postavami. Ako agent, ktorý sa infiltroval k nepriateľovi, som mohol prežiť stovky zážitkov. No pre tieto sprostredkované života som zabudol žiť to jediné, čo naozaj existovalo – svoj život.
Veľmi sa teším, že som túto novinku neobišla, a síce na trilery má väčší záber Ikar alebo Slovart, albatrosáckemu Motto sa knihou Dievča z Brooklynu podaril veľmi pekný úlovok. Už teraz si brúsim zuby aj na ďalšie knihy tohto autora, najmä Central Park.
Uznávam, že na prvý pohľad tá zápletka nie je veľmi originálna – netreba veľa čitateľských skúseností, aby vám hneď napadla podobnosť napr. s Gone Girl, Dievča vo vlaku alebo z novších kníh s trilerom Bez výstrahy či zo vzdialenejších Pravda o afére Harryho Queberta alebo Komu možno veriť. Ak máte radi podobný typ kníh – z nejakého dôvodu v nich vždy niekto zmizne – Dievča z Brooklynu bude pre vás must read.
Pozitíva • Koho bude kniha baviť?
- kto má rád knihy o knihách
- fanúšikov kníh Gone Girl, Dievča vo vlaku a ďalšie spomenuté v recenzii
- hľadá napínavé, ale oddychové čítanie
Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:
- čakáte ľúbostný príbeh
- psychologické trilery nie sú vaša šálka kávy
- nevadí vám, že už na začiatku knihy viete, ako to dopadne