Monika ZbínováUž tradične je tu každoročný výber z toho najlepšieho, čo som tento rok čítala. Sú v ňom najlepšie knihy za rok 2017, ktoré som už recenzovala, ale aj tie, ktoré som zrecenzovať nestihla. Kvôli prehľadnosti som ich dala do štyroch kategórií aj s krátkymi pokecom o tom, aký dojem na mňa zanechali aj s odstupom času.
Umenie
Jean-Michel Guenassia: Valčík stromov a oblohy
Vincent van Gogh je môj objav roka, narazila som na neho úplne náhodne v tejto knihe, ktorá je síce fikciou, ale založenou na jeho reálnom živote. Úplne náhodou som ju čítala pred cestou do Amsterdamu, kde sa moja láska k tomuto maliarovi ešte prehĺbila.
Fascinuje ma svojou nezlomnosťou a tým, že bol tak trochu blázon. Počas svojho života namaľoval cez tisíc obrazov, hoci to bolo finančne nákladné a hodnotou svojho umenia si bol istý len on sám a jeho brat, ktorý ho v maľovaní podporoval. Total vzor pre mňa, ktorá sa dokážem pre všetko nadchnúť, ale pri ničom dlho nevydržím.
Barbara Stok: Vincent
Na komiks o Vincentovi som narazila v Amsterdame, vo van Goghovom múzeu, ktoré ma totálne očarilo a veľmi som si tam chcela kúpiť niečo na pamiatku. Po zistení, že ho predávame aj my (a v češtine), to bol okamžitý nákup hneď po prílete domov.
Susie Hodge: Proč je v umění tolik nahých lidí? A další zásadní otázky o umění
Ako ste už možno pochopili, mám rada umenie, ale nepokladám sa za odborníka ani len na hocijakú malú oblasť. Moja potreba vzdelávania sa vo všetkom, čo ma baví, sa preto týka aj umenia. Z tejto roztomilej knižky som sa síce nenaučila nič (predsa len je to kniha pre deti), ale odporúčam ju všetkým s podobnou diagnózou.
Feel good
Antoine Laurain: Žena s červeným zápisníkem
Romantická jednohubka z parížskych ulíc má všetko, čo má správna oddychovka mať. Muž dobrodružne hľadá majiteľku stratenej kabelky podľa zápisníka s jej myšlienkami. Uznajte, ktorá z nás by sa nepotešila, keby muž urobil pre ňu aj omnoho menej? (moja recenzia)
Kelly Rimmer: Keď som ťa stratila
Tento rok som prečítala celkom veľa románov pre ženy, ale musím s potešením skonštatovať, že som sa pri žiadnom nenudila. Ak by som mala vybrať najlepší z nich, bol by to tento: kompozične prepracované, dobré dialógy a postavy, z ktorých každá má niečo za ušami. Konflikty existujú aj v tom najlepšom vzťahu a toto vôbec nie je zlý spôsob, ako získať do nich trochu nadhľadu. (moja recenzia)
Elena Ferrante: Neapolská sága
Všetci ju ospevujú, vychvaľujú a odporúčajú a ja nebudem výnimka. Stále mi ostáva prečítať štvrtý diel, no ten si nadelím až na jar, keď ju budem môcť s kávou v ruke čítať na balkóne. Tie knihy majú skrátka čosi do seba: buď vás nadchnú alebo nie, ale minimálne šancu aspoň prvému dielu by mal dať každý. (moja recenzia)
Inšpirácia
Natasha Courtenay-Smith: Blog za milión
Nie je veľa kníh, ktoré by ma nakopli tak ako Blog za milión. Som síce dlhoročná blogerka a od tejto knihy som čakala len typické americké motivačné kecy, ale bola som potešená, že obsahovali veci k veci a miesto čítania nasilu som si nielen podčiarkla asi milón vecí, ale ďalší milión zobrala k srdcu a začala aj aplikovať vo svojom blogerskom živote. Ak sa vás táto téma týka, určite #mustread. (moja recenzia)
Cal Newport: Hlboká práca
Ďalší príklad knihy, ktorá ma vyviedla z dlhodobého názoru, že motivačné knihy nemôžu priniesť veľký úžitok. Snáď nebude patetické, keď poviem, že táto kniha mi zmenila život, aj keď nie každý deň dokážem dodržiavať to, čo som sa vďaka nej naučila. Povinné čítanie pre všetkých, ktorí sú (aspoň do istej miery) pánmi svojho pracovného času. (moja recenzia)
Trilery
Simon Booker: Komu možno veriť
Úplne náhodná kniha, ktorú som si zobrala na týždňový pobyt v nemocnici. Čítala som ju tak nadšene, že som ju potom musela požičať tete na vedľajšej posteli a tá ju čítala s rovnakým zanietením ako ja a vďaka nej znovuobjavila dávno zabudnutú vášeň pre knihy. No povedzte, môže byť niečo lepšia reklama? (moja recenzia)
Guillaume Musso: Dievča z Brooklynu
Jedna z kníh, od ktorých nič nečakáte, a potom sa od nej nemôžete odtrhnúť. Vždy je mi ľúto, ak na takéto super knihy bez väčšieho proma nenarazí viac ľudí, preto ich aspoň odporúčam, kade chodím. (moja recenzia)
Harper Lee: Jako zabít ptáčka
Svetová klasika, dávno kúpená, dlho nečítaná, až raz prišiel ten deň, kedy som si povedala, že jej treba dať šancu. Jasné, nečíta sa ako to ako Dan Brown, ale celkom rýchlo pochopíte, prečo je dôležité takéto knihy čítať aj dnes. Obrovská škola tolerancie, silné postavy, hlboké myšlienky.
1 comment
Mne sa kniha Blog za milion až tak nepáčila. Bolo tam aj vela zaujimavé, ale bolo tam zas aj vela strán, ktoré som preskakovala, lebo ma proste nebavili, nezaujimali, alebo som o tých temach mala už vela načítane z internetu. Hodnotila by som ju ako taký priemer.