Rudyard Kipling: Ak

Pri obsmŕdaní v nitrianskom Panta Rhei som úplnou náhodou (tak sa to hovorí, ale náhoda byť nemohla), narazila na malú zastrčenú knižku – Rudyard Kipling: Ak jasnú hlavu nestratíš. O tomto autorovi neviem nič, ale jeho báseň Ak mám v hlave už niekoľko rokov.

Narazila som na ňu kedysi v inej knihe, kde bola použitá. Čítala som ju toľkokrát dookola, že som sa ju naučila takmer naspamäť. Potom mi ale akosi zišla z mysle, kniha z dosahu a ja som si na ňu síce niekoľkokrát spomenula, no nemohla som sa k nej dopátrať. Totiž aj na internete, hoci sa dá nájsť, je v inom preklade a ja si pamätám a milujem tento preklad.

Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že na básne veľmi nie som. Preto, keď na nejakú vôbec upozorňujem, je to štátny sviatok, takže si ju aspoň prečítajte. Intepretovať ju už nebudem, to je súkromné ;). Ale prezradím, že Rudyard Kipling opísal muža mojich snov… ;)

Ak jasnú hlavu nestratíš, keď tratí
ju vôkol každý, teba viniac v zlosti,
a vieš si veriť, nech aj neveria ti,
no pritom zvážiš aj ich pochybnosti,
ak zvládzeš čakať pokojne a isto,
lžou neodpovieš, ak ťa oklamali,
nenávisť neodplatíš nenávisťou,
no nebudeš sa tváriť dokonalý;

ak budeš snívať, snom však nedáš vládu,
rozmýšľať, no nespravíš to cieľom;
ak zoči-voči Víťazstvu aj Pádu
rovnaký budeš k tým dvom nepriateľom;
ak zvládzeš počuť pravdy, čo si hlásal,
poprekrúcané, nech sa blázni chytia;
ak z ruín, hoci unavený, zasa
pozdvihneš k svetlu zmysel svojho bytia;

ak budeš schopný zložiť na hromádku
výhry a staviť na jeden ťah kariet –
a prehrať, začať znova od začiatku,
no slova o tej strate neprevravieť;
ak dokážeš dať povel srdcu, svalom,
nech slúžia ďalej, aj keď odumreli,
kráčať, keď nič už v tebe nezostalo,
len vôľa, ktorá vydržať im velí;

ak udržíš si hrdosť, vraviac k davu,
prostotu zasa, kráľmi obklopený,
ak nezohne ti hnev či priazeň hlavu,
ak napriek úcte nik ťa neprecení;
ak vtesnáš pritom do minúty prísnej
šesťdesiat sekúnd behu z celej sily,
tvojou sa stane zem i poklady z nej
a ty sa staneš mužom, syn môj milý!