Túto knihu som sa rozhodla čítať z dvoch dôvodov.

  1. lebo je o nedosiahnuteľnej láske (a kto ešte takú neprecítil?)
  2. spája sa (hoci len okrajovo a nepodstatne) s Parížom, na ktorý mám stále slabosť

Ak vás ani jedna z týchto dvoch vecí nejako špeciálne neoslovuje, pokojne čítajte ďalej, lebo kniha je to vskutku nevšedná.

No možno ani nie tak dejom. Ten sa zo začiatku točí len okolo romániku Pierra a Rachel. Každý pochádza z úplne iného sveta – Pierre z váženej parížskej rodiny, nechýba mu vzdelanie ani kvalitné zázemie. Rachel je naopak jednoduché dievča, pričom pod jednoduchosťou nemyslím jej povahu, ako skôr vzdelanie.

To ale ešte nič nezvyčajné. Dokonca ani to, že (miestami silne erotický) románik sa onedlho končí, dieťa je na ceste a Pierre sa vzdáva zodpovednosti. Nič, čo by sme nepočuli stokrát v Súdnej sieni. Čo je zaujímavé – Rachel to veľmi neprekáža a nezmôže sa na viac ako pár nepresvedčivých pokusov o to, aby sa s Pierrom mohli opäť aspoň stretnúť.

Situácia sa mení až narodením dcéry, a až ako bude malá Christine (mimochodom, rozprávačka príbehu) rásť, rodinná dráma bude kulminovať.

nedosiahnuteľná láska

Som si vedomá, že keď o tom tak píšem, tak to na prvý pohľad neznie vôbec nejako strhujúco. No čo, láska, odlúčenie, dieťa, bla bla, všetko sme to už niekde čítali. Lenže čaro knihy spočíva v iných veciach ako je samotný dej.

Už som spomenula, že príbeh rozpráva Christine. Jej sa najviac budú týkať dramatické udalosti neskôr v knihe (ktoré nechcem vyspoilovať), o to viac to bude silné kafe.

Spomedzi postáv je pre mňa ale najzaujímavejšou Rachel. Je to fatalistka, ktora sa akoby všetkým, čo sa okolo nej deje, len necháva unášať. V konečnom dôsledku sa tým paradoxne stáva tou, ktorá rozhýbe sled všetkých udalostí.

Možno ešte podstatnejší je štýl dialógov. Reč postáv je zaznamenaná tak, ako zvyčajne rozprávame, bez takej tej knižnej štylizácie. Veľmi mi to pripomína Tatarkove Navrávačky. Zároveň je to niečo, čo knihu a samotné postavy veľmi oživuje. Vyvoláva to podobný pocit, ako keby ste ich sledovali spoza záclony, len kúsoček od nich.

No a nakoniec je to veľmi zvláštne zakončenie knihy, resp. celá jej posledná tretina. Keď si už myslíte, že všetko sa už len romanticky ukončí, nálada aj tempo knihy sa úplne zmení. Mne sa síce tento zváštny záver veľmi nepáčil, musím ale uznať, že originalite knihy pridal.

First things first 😇☕️ #amsterdam #kava #knihy

A post shared by Monika Zbínová (@monicqa) on

Nedosiahnuteľná láska, navonok nenápadná kniha s krásnou obálkou, perfektným prekladom a nečakaným koncom je pre mňa príjemným prekvapením leta. Opäť dokazuje, že maličké vydavateľstvo Inaque má čuch na dobré príbehy a mne neostáva nič iné ako vám knihu odporučiť.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

  • hľadáte skôr priamočiare romantické čítanie
  • ste konzervatívni
  • potrebujete strhujúci dej, aby vás kniha bavila
Túto knihu som sa rozhodla čítať z dvoch dôvodov. lebo je o nedosiahnuteľnej láske (a kto ešte takú neprecítil?) spája sa (hoci len okrajovo a nepodstatne) s Parížom, na ktorý mám stále slabosť Ak vás ani jedna z týchto dvoch vecí nejako špeciálne neoslovuje, pokojne čítajte ďalej, lebo kniha je to vskutku nevšedná. No možno ani nie tak dejom. Ten sa zo začiatku točí len okolo romániku Pierra a Rachel. Každý pochádza z úplne iného sveta - Pierre z váženej parížskej rodiny, nechýba mu vzdelanie ani kvalitné zázemie. Rachel je naopak jednoduché dievča, pričom pod jednoduchosťou nemyslím jej povahu, ako skôr vzdelanie. To ale ešte nič nezvyčajné. Dokonca ani to, že (miestami silne erotický) románik sa onedlho končí, dieťa je na ceste a Pierre sa vzdáva zodpovednosti. Nič, čo by sme nepočuli stokrát v Súdnej sieni. Čo je zaujímavé - Rachel to veľmi neprekáža a nezmôže sa na viac ako pár nepresvedčivých pokusov o to, aby sa s Pierrom mohli opäť aspoň stretnúť. Situácia sa mení až narodením dcéry, a až ako bude malá Christine (mimochodom, rozprávačka príbehu) rásť, rodinná dráma bude kulminovať. Som si vedomá, že keď o tom tak píšem, tak to na prvý pohľad neznie vôbec nejako strhujúco. No čo, láska, odlúčenie, dieťa, bla bla, všetko sme to už niekde čítali. Lenže čaro knihy spočíva v iných veciach ako je samotný dej. Už som spomenula, že príbeh rozpráva Christine. Jej sa najviac budú týkať dramatické udalosti neskôr v knihe (ktoré nechcem vyspoilovať), o to viac to bude silné kafe. Spomedzi postáv je pre mňa ale najzaujímavejšou Rachel. Je to fatalistka, ktora sa akoby všetkým, čo sa okolo nej deje, len necháva unášať. V konečnom dôsledku sa tým paradoxne stáva tou, ktorá rozhýbe sled všetkých udalostí. Možno ešte podstatnejší je štýl dialógov. Reč postáv je zaznamenaná tak, ako zvyčajne rozprávame, bez takej tej knižnej štylizácie. Veľmi mi to pripomína Tatarkove Navrávačky. Zároveň je to niečo, čo knihu a samotné postavy veľmi oživuje. Vyvoláva to podobný pocit, ako keby ste ich sledovali spoza záclony, len kúsoček od nich. No a nakoniec je to veľmi zvláštne zakončenie knihy, resp. celá jej posledná tretina. Keď si už myslíte, že všetko sa už len romanticky ukončí, nálada aj tempo knihy sa úplne zmení. Mne sa síce tento zváštny záver veľmi nepáčil, musím ale uznať, že originalite knihy pridal. First things first 😇☕️ #amsterdam #kava #knihy A post shared by Monika Zbínová (@monicqa) on Jul 9, 2017 at 2:06am PDT Nedosiahnuteľná láska, navonok nenápadná kniha s krásnou obálkou, perfektným prekladom a nečakaným koncom je pre mňa príjemným prekvapením leta. Opäť dokazuje, že maličké vydavateľstvo Inaque má čuch na dobré príbehy a mne neostáva nič iné ako vám knihu odporučiť. Pozitíva • Koho bude kniha baviť? kto prežil nedosiahnuteľnú lásku kto má rád v knihách prekvapivé zvraty fanúšikov Navrávačiek a knihy Čakanie na Bojanglesa Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: hľadáte skôr priamočiare romantické čítanie ste konzervatívni potrebujete strhujúci dej, aby vás kniha bavila
Téma - 8
Dej - 8
Postavy - 7.5
Štýl - 8.5

8

8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*