Jo Nesbo je fenomén a v rámci svojho žánru kráľ. O tom netreba viac písať, veď Holeovky som čítala a recenzovala v posledných rokoch ako na bežiacom páse. Svojský policajný inšpektor z Nórska si medzitým užil svoje a zaslúži si trochu oddychu, aj keď my čitatelia by sme boli radšej, keby sa ešte na knižný dôchodok nepobral.
Našťastie, Nesbo ešte nevyhorel a píše ďalej. Vlastne si treba uvedomiť, že malú odbočku urobil už počas holeoviek s Lovcami mozgov. Bola to dobrá kniha, hoci s odstupom času ju hodnotím trochu slabšie. Preto očakávania v spojitosti so Synom, najnovším románom, okamžite preloženým aj do slovenčiny (vďaka, Ikar!), boli fakt veľké.
Už podľa anotácie to vyzeralo, ako keď od Backstreet Boys odišiel Kevin a potom sa opäť dali dohromady. Čiže žiadny zásadný odklon od témy, ale niečo dôležité tam chýbalo. V prípade Nesba práve Harry Hole, ktorého postava ho vyniesla do literárnych nebies.
Dámy a páni, mám však tú česť oznámiť vám s čistým svedomím a rukou na srdci, že žiadne sklamanie sa nekoná – Syn bol dokonalý! Prežívala som pri ňom taký ten pocit, keď sa ani nestíhate načiahnuť po šálke kávy, keksíku, či telefóne, aby ste urobili na Instagram fotku, ako čítate. (Dôkaz: foto len z prvej strany.)
Takto: vy tam toho Harryho budete na prvých stranách čakať. Lebo budete čítať o známych miestach v Osle, o policajtoch, väzniciach, díleroch, vrahoch, a aspoň na chvíľku vám napadne, kedy sa ten Harry konečne objaví. Síce sa to nestane, ale už po pár stranách zistíte, že to nie je ani potrebné.
Miesto neho som si obľúbila všetky 3 hlavné postavy. Sonnyho, väzňa s podmanivým hlasom a očami, ktorý berie spravodlivosť do vlastných rúk. Šimona Kéfasa, starého policajta, naprávajúceho svoje mladícke nerozvážnosti, aj Kari, jeho mladú ambicióznu kolegyňu, ktorá do všetkého pchá nos.
To, o čom je príbeh, vlastne nie je až také podstatné. Je to typická detektívka so všetkým, čo k tomu patrí, netreba z nej robiť nomináciu na nobelovku. Hrdinovia, záporáci, korupcia, vraždy, vyšetrovanie aj nečakané zvraty included.
Čo ma najviac potešilo je, že ide o uzatvorený príbeh (nepredpokladám žiadne pokračovania). Čiže čistá detektívková esencia v jednej knihe. Dúfam, že sa podobnej dočkáme odteraz každý rok.